Katedra geografie a regionálneho rozvoja na FPV organizuje už zhruba 15 rokov "povinnú zahraničnú exkurziu" pre študentov 3.ročníka geografie, s možnosťou účasti iných študentov, ktorí túžia spoznávať európske regióny na akademickej úrovni. Tento rok sa naši tretiaci vydali spoznávať krásy talianskeho regiónu Marche (okolie Rimini, Ravenny, San Marina). Zatiaľ to znie veľmi dobre, ale poďme sa pozrieť ako to bolo naozaj...
Na úvod chceme iba podotknúť, že okrem lokality, kam by sme chceli ísť... sa nás študentov nikto na nič nepýtal, a už vôbec nie na našu predstavu o exkurzii. Nikto s nami nediskutoval o tom, aký tam bude program. Proste nám jedného dňa prišli domov obálky s hotovým programom...
Zájazd bol zabezpečený cez cestovnú kanceláriu Tiptour. Už v autobuse s nami sedeli nejakí úplne cudzí ľudia vyššieho veku z Bojničiek pri Hlohovci, ktorí sa do Marotty (mesto, kde sme boli ubytovaní v hotely Europa) vybrali na posezónnu dovolenku. Keďže cestovná kancelária nerozlišovala medzi nami a dôchodcami z Bojničiek, ubytovaní sme boli na viacerých poschodiach a pomiešane, takže aj preto sme milým dovolenkujúcim neraz rušili nočný kľud. Naša chyba? Ako nám na ceste späť prezradili, aj oni boli mladí. To bolo v čase, keď nám už všetko odpustili.
V hoteli Európa bolo všetko slovenské, od vrátnika, cez kuchárov až po upratovačky. A teda aj jedlo bolo slovenské, primerane k cene, ktorú sme platili. Nevhodné sa nám však zdali balíčky, ktoré sme dostávali, keď sme odchádzali na celodenný výlet. Balíček zhruba za 26 Sk obsahoval jablko (4 Sk), horalku (7 Sk), jeden trojuholníček taveného syra (4 Sk), jeden pečeník - lahodný bravčový krém (7 Sk) a 5 kúskov tenučkého toustového "chleba" (4-5 Sk?). Dvaja naši vegetariáni obdržali ako bonus vždy jedno bambino. Všetko dovezené zo Slovenska nám malo deň čo deň kvalitatívne nahradiť obed. Keď sme sa pýtali, či si myslia, že je to dostačujúce, odpoveďou bolo, že je to štandardné. Náš vedúci bol však s týmto stavom spokojný. Apropo, vegetariáni vôbec nemali nárok na vlastnú stravu, zakaždým dostali iba o čosi viacej prílohy. Tiptour asi zaspal dobu.
Tu treba spomenúť aj jeden "svetlý" moment, ktorým sa menovaná cestovka blysla. Dve skvelé, vzdelané, ochotné, flexibilné a chápajúce sprievodkyne. Ale nech nám niekto vysvetlí, načo sú geografovi sprievodkyne. Ešte keď je každému jasné, že sa za ne platí. Ešte sa nám nestalo, že by som v nejakom, pre nám cudzom, európskom meste vynechali čo i len jednu pamiatku. Vždy sme si všetky potrebné informácie získavali sami. A 66 geografov by to nedokázalo?
Čo sa výletov týka, nastal problém hneď prvý deň. Pôvodne sme mali každý deň navštíviť jedno mesto a jeho konkrétne pamätihodnosti. Keď sme dorazili do Marotty, zistili sme, že cestovka výlety do jednotlivých miest iba ponúka, ale to neznamenalo, že ich máme aj zabezpečené. Zoznam výletov visel na nástenke pri jedálni a mohol sa na ne zapísať ktokoľvek z hotela, kde bolo ubytovaných ďalších zhruba 300 ľudí. Takže v praxi to vyzeralo tak, že dva autobusy, ktoré boli k dispozícii, mohli na celý deň odísť do Ríma s hosťami z hotela, a my sme museli ostať kvasiť na pláži, pretože nás naši vedúci exkurzie nechceli nikde pustiť samých. Za chybu v komunikácii s Tiptourom asi nikto nemohol, ale za tú "flexibilnosť" a totálnu nekomunikáciu medzi vedúcimi zájazdu a študentmi už zrejme hej. Túto situáciu považujem za absolútne nezvládnutú. Možností ako to zvládnuť bolo mnoho, no namiesto toho, aby sme sa prerozdelili na skupiny, vždy s jedným pedagógom (každá podľa svojho záujmu) a absolvovali fakultatívne výlety podľa svojho gusta, sme sa údajne museli prispôsobiť Tiptouru. A nie je to náhodou tak, že náš zákazník - náš pán? Prečo by sme sa mali niekomu prispôsobovať? Načo čakať, kým nám niekto niečo ponúkne? Nakoniec to vypálilo tak, že napríklad v San Marine sme boli iba na poldennom výlete (2h50min), aby sme poobede chytro-chytro stihli prekrásne stredoveké mestečko Urbino (po agitácii 3 študentov sme z pôvodných 2 hodín predĺžili prehliadku o 30min, aby sme si stihli prezrieť stálu expozíciu v miestnej galérii s originálmi obrazov od takých majstrov ako Rafaelo, Tiziano, Batista atď). Za takú krátku dobu sa predsa nedá nasať atmosféra nádherných historických miest. Ale my sme sa museli prispôsobiť.
Za exemplárny z hľadiska nezvládnutia exkurzie a ukážkou toho, ako by to na geografických exkurziách nemalo vyzerať, považujeme výlet do Rimini. Pred obedom sme dorazili na okraj starého mesta a jeho prehliadku sme začali pri Augustovom oblúku. Po päťminutovom výklade sme ihneď pokračovali smerom do centra mesta, na námestie, ktoré bolo v staroveku križovatkou dvoch významných rímskych ciest. Tam nám bol opäť poskytnutý krátky výklad, ale už aj rozchod na "podrobnejšiu" prehliadku pamätihodností. Rozchod bol však len na 10 minút...?!?? To isté sa zopakovalo na ďalšom námestí, no ešte stále sme dúfali, že na konci tohto prebehnutia sa starým mestom bude nejaký dlhší rozchod, aby sme si to tu mohli poriadne okukať..?!? No nestalo sa, sprievodkyňa nás po polhodinovom kráčaní doviedla na okraj mesta k pláži, do časti, kde sú len drahé hotely, reštaurácie, súkromné pláže a McDonald... a tam sme dostali rozchod na hodinu a pol s odôvodnením, že na dlhšie sa to nedá, lebo autobus potom musí vyzdvihnúť ďalšiu skupinu. Do starého mesta sa už z časových dôvodov neoplatilo ísť, mohli sme sa kúpať, ale to sme potom mohli ostať v Marotte a nemíňať 170 Sk za tento pseudofakultatívny výlet ...??!?
Nevedeli naši pedagógovia o tom, aký bude v Rimini program, aby ho skorigovali a prispôsobili tak, aby sme z toho výletu niečo mali? Má vôbec zmysel organizovať exkurzie, na ktorých fungujeme ako bežní klienti cestovnej kancelárie? Človek by očakával zasvätenejší geografický výklad vysokoškolského pedagóga -geografa...
Nuž, nie vždy sa všetko podarí. Niekedy je ťažké napraviť chyby vzniknuté v komunikácií. Blbé však je, keď sa napraviť dajú a nič sa neudeje. A ešte blbejšie je, keď akákoľvek komunikácia totálne absentuje. Zahraničnú exkurziu zo subjektívneho hľadiska považujeme za vydarenú (veď Taliansko je krásne), z odborného a organizačného hľadiska umiestňujeme exkurziu niekde blízko zúfalstva. Škoda, lebo veci sa dali urobiť lepšie, nápady sme mali, len nás nikto nepočúval...

<< späť na obsah